A TAK TO VŠETKO ZAČALO...

             Už od mala som inklinovala k zvieratám, ale predovšetkým ku psom. Dokonca aj na dvore, keď som sa hrala s ostatnými deťmi, vždy som behala po štyroch a štekala psou rečou. Všetkých švornohých havkáčou našej štvrte som poznala po mene a keď som náhodou narazila na psíka – tuláka, bolo mi ho tak ľúto, že vždy tajne skončil v mojej detskej izbe pod posteľou. Bola som náramne šťastná, že mám konečne svojho vlastného psíka, no rodičia mali na to celkom iný názor. Tak moja radosť trvala len do ich návratu z práce, lebo vtedy musel ísť psík z bytu preč. Aj tak som sa však vynašla a psíci zostávali naďalej na našom dvore. Jedného dňa som prichýlila kotnú sučku ( to však vtedy ešte nikto netušil), a tak som bola pri prvom pôrode sučky v mojom živote.

            Môj záujem o zvieratá pretrval, a tak bola  pre mňa voľba, kam po skončení strednej školy, úplne jasná – veterina v Košiciach. Tu som sa zoznámila aj s budúcim manželom, zanieteným a skúseným psíčkarom, ktorý si moje srdce získal historkou o svojom prvom slove v živote, ktorým nebolo nič iné ako „Hau!“ 

            A tak to všetko začalo...